Keď niekto povie, že si želá „krajší interiér“ a ja premýšľam, čo to vlastne znamená. Pretože krása v priestore nie je len to, čo sa dá odfotiť. Krása je aj to, čo cítime pod prstami, pod chodidlami, čo zachytí naše podvedomie skôr než rozum.
Keď materiály hovoria jazykom, ktorý nemusíte rozumieť slovami
Predstavte si, že ráno vstanete a bosými nohami sa dotknete drevenej podlahy. Nie laminátovej imitácie. Skutočného dreva. Cítite ten rozdiel? Možno ho neviete pomenovať, možno by ste nedokázali vysvetliť prečo, ale vaše telo to vie. Pozná to teplo, tú živosť materiálu, ktorý raz rástol.
Keď sa dotknete úchytky z masívneho dreva – nie plastu, nie nejakej povrchovej úpravy – ale skutočného materiálu, vaša ruka si to zapamätá. Denne chytáte tieto drobnosti. Denne ich držíte. A telo si všíma.
Prírodný kameň na pracovnej doske. Ľanový záves, ktorý zjemní svetlo. Bavlnený koberec pod nohami. Tieto materiály nehovoria nahlas. Len ticho existujú a my ich vnímame telom, nie mysľou. Naše podvedomie ich pozná odkedy sme sa narodili – sú súčasťou sveta, do ktorého patríme.
Ja som za to, keď to rozpočet dovolí, vracať sa k nim. K prírodným materiálom. Nie kvôli trendu, nie kvôli estetike na fotografii. Kvôli tomu tichému, takmer neviditeľnému pocitu, že ste na správnom mieste.
Vnútro vecí
Viete, čo ma fascinuje? Vnútro vecí.
Otvoríte zásuvku v kuchyni a tam nie je prázdna biela skrinka. Je tam premyslený priestor – možno drevo, ktoré je krásne spracované, možno organizér, ktorý dáva všetkému zmysel. Nie kvôli tomu, že by to niekto videl. Kvôli tomu, že to cítite vy.
Alebo šatník. Otvoríte dvere a za poličkami nie je len obyčajná biela stena. Je tam tapeta, do ktorej ste sa zamilovali. Možno vzor, ktorý sa vám páči, farba, ktorá vás ukľudňuje. A v tom momente to nie je len šatník. Je to váš priestor. Wau, toto som ja.
Úchytky na nábytku, závesy (pánty) na dverách. Prešitie na závesoch. Vnútorná strana zásuvky. To všetko by mohlo byť „len“ nevyhnutné. Ale môže to byť aj krásne. A ten rozdiel? Ten rozdiel cítite.
Keď priestor myslí so mnou
Ľudia mi často povedia – neviem čo sa mi tu páči, ale niečo áno. A ja viem, čo to je. Je to súhra všetkého. Kvalitných materiálov, ktoré sa správne dotýkajú ruky. Detailov, ktoré sú premyslené nielen vizuálne, ale aj prakticky. Organizácie, ktorá dáva zmysel nielen v hlave, ale aj v každodennom živote.
Kuchyňa nie je len „krajší“ obklad a nová linka. Kuchyňa je priestor, ktorý musí myslieť so mnou – odkiaľ beriem nôž, kam odkladám hrnce, ako sú zorganizované vnútorné zásuvky, aký materiál sa dotýka mojich rúk, keď varím. Zvonku aj zvnútra. Vizuálna aj praktická stránka. Všetko spolu.
Niekto má rád zlaté doplnky a tie mu dávajú pocit slávnostnosti. Niekto potrebuje živé kvety a bez nich sa priestor cíti chladný. Niekto potrebuje viac farieb, niekto menej. Nie je to o tom, čo je správne. Je to o tom, čo vystihuje práve vás.
Dizajn je pocit
Keď prídem do interiéru, ktorý je celý premyslený – kde každá časť, aj tá neviditeľná, dostala pozornosť – cítim to. Nedokážem vždy povedať prečo. Ale cítim to.
Možno je to spracovanie dreva na okraji police. Možno prešitie na vankúši, vnútro zásuvky, ktoré je krásne vypracované, aj keď ho nikto nevidí. Možno ten moment, keď otvorím dvere od šatníka a namiesto prázdnoty ma privíta obľúbená tapeta.
A to je pre mňa dizajn. Nie obrázok. Pocit.
Snažím sa pracovať s prírodou, ktorú vaše telo pozná. S detailmi, ktoré možno neviete pomenovať, ale cítite. S priestormi, ktoré myslia spolu s vami – zvonku aj zvnútra, vizuálne aj prakticky. Pretože domov nie je o tom, ako vyzerá. Je o tom, ako sa v ňom cítite.